Prechádzame s manželom zrejme manželskou krízou. Už takmer rok so mnou netrávi vôbec žiadny čas, vždy sa vyhovorí na práci, novo vyšlú hru na PC, koncerty, alebo iné aktivity a odobudne ma s tým, že so mnou trávia času dosť. Tým ale myslí čas spoločne strávený aj s naším dieťaťom (doma, dovolenka, výlety) a keď mu poviem, že mi to nestačí a potrebovala by som aj len nás dvoch, že to je rozdiel tráviť čas sami, povie mi, že som hviezda čo si myslí , Že sa svet točí len okolo nej a musí sa všetok čas venovať len jej. Tak to ale nie je, len by som rada občas trávila partnerský vzťah len vo dvojici len bez dieťaťa a spoločne strávené aspoň 2 večery týždenne by mi stačili.
Myslím si, že naozaj nechcem tak veľa, lenže mi nechce vyhovieť a myslí si Boh vie čo. Lenže ma to začína trápiť, chcela by som plnohodnotný vzťah a nie iba v ňom prežívať. Lenže jemu to asi takto vyhovuje a to ma štve. Myslela som si, že mi bude venovať aspoň nejaký čas, lenže on sa ani nesnaží niečo nové vymyslieť, nesnaží sa ma vziať niekam, alebo urobiť romantický večer. Čo by som ja dala za to, keby sa to zmenilo. Lenže on už o mňa skoro nejaví záujem ani ako o ženu a to ma jednoducho strašne ubíja. Lenže neviem, ako mu to mám bič vysvetliť. Hovorila som s ním o tom a vie to, ale nič s tým nerobí a to je ten kameň úrazu.
_10_7.jpg)
Občas túžim po tom, aby ma vzal za ruku, odviedol do spálne a aby sme si užili trochu romantiky. Nie sme zase takí starí, aby sme iba prežívali. Neviem, ako to príde jemu, ale mne to ako prežívanie príde a rozhodne sa mi to nepáči. Neviem si takto predstaviť ďalšie roky v tichu bez vášne a romantiky. Možno, že by som mala urobiť razantný krok a to ďalšie už je na ňom. Buď si ma začne všímať ako svoju ženu, alebo to budem musieť ukončiť. Manžel ma určite nepodvádza, 90% času pracuje z domu a je doma, len je vždy zalezený v inej miestnosti a nevidíme sa celý deň.